Minulosť priemyslu. Dnes? Indrustry 4.0.

Autor: Jana Paveleková | 5.8.2016 o 9:30 | (upravené 8.8.2016 o 15:20) Karma článku: 5,59 | Prečítané:  1319x

Priemysel má svoju históriu. Všetko sa mení, vyvíja a zreje. Dnešná ideológia priemyslu?  „Prácu, ktorú môžu robiť stroje, budú robiť stroje.“ 

     Všetko má svoju históriu. Priemysel nie je výnimkou. Ľudia, ktorí sú zvyknutí na určitý stereotyp a istoty sa noviniek boja. Samozrejme, máme strach z nepoznaného. No keď zmeny nastanú a zmeníme svoj predsudok na názor, často prichádzame na to, ako veľmi sme sa mýlili. Vývoj priemyslu je toho živým príkladom.

     Ak by sme si spomenuli čo nás kedysi učili v škole na dejepise zistili by sme, že „továrne“ fungovali na princípe – jeden pracovník vyrobí jeden produkt. Tento princíp fungoval. Na nejaký ten čas. Až si človek povedal, keď už vznikali nové stroje, máme nové poznatky, prečo si prácu neuľahčíme. I vtedy bolo veľa neprajníkov, no pokrok sa im podarilo presadiť a tak začiatkom 14. storočia vznikali prvé manufaktúry. Dielne boli založené na princípe prevažne ručnej práce, kde sa o jednotlivé pracovné úkony delili. Jednotliví pracovníci získali špecializáciu na svoju činnosť a mohlo sa začať vyrábať vo veľkom, pretože okrem nových vedomostí a iných pozitívnych výsledkov, sa skrátil aj čas výroby. Ľudia mali strach, že prídu o svoje miesto, pretože už nebudú potrební pri vyrábaní tovaru. Naopak, povýšili v úrovni a bolo ich potrebných omnoho viac, pretože sa zvýšila potreba vyrába.

     Ďalšou veľkou zmenou bola priemyselná revolúcia, ktorá začala v 18. storočí a pokračovala až do konca 19. storočia. V niektorých odvetviach či krajinách dokonca dlhšie. Princípom tejto revolúcie, alebo inak industrializácie, spočíva v nahradení ľudského faktora tým technickým. To znamená, že človek, ktorý doteraz niečo vyrábal, bude nahradený strojom. Samozrejme nie všetky pracovné činnosti mohli stroje vykonávať, preto sa zaviedla takzvaná pásová manufaktúra a vytvorili sa aj nové pracovné miesta pre nových odborníkov, ktorí stroje mali ovládať a udržiavať. Tento krok ku kapitalistickej úrovni bol vo veľmi veľkej nevôle obyvateľov. Ľudia sa natoľko báli o svoju prácu, že parné stroje vedome ničili, zhadzovali do vody, protestovali. Bez práce neuživia svoje rodiny a tieto stroje im prácu brali. Okrem toho vznikla týmto konaním aj veľká sociálna nerovnosť, čo viedlo ešte k ďalším nepokojom a hnutiam. Dnes vieme, že tieto parné stroje a pásové výroby nám v mnohom uľahčili proces samotnej výroby. Cesta k nej bola dlhá, všetci sme sa učili za chodu. No ľudia si vyjednali lepšie pracovné podmienky, zvýšenú bezpečnosť pri práci, lepší plat. Mali možnosť vyššieho vzdelávania v práci. Za prácou už nemuseli dochádzať, továrne vznikali v každom väčšom meste. Posunutím priemyslu na kapitalistickú úroveň sa zvýšil i počet pracovných miest pre ľudí. Industrializácia vytvárala nové metódy a formy produkcie, premeny v roľníctve i v obchode, vplývala pozitívne i na psychický či fyzický biorytmus človeka. Priemyselné krajiny si začali byť rovnejšie, pretože ich ekonomiky sa začali vyrovnávať.

     Dnes je 21. storočie a pred sebou máme ďalší posun v oblasti priemyslu, zvaný ako Industry 4.0. Toto označenie predstavuje trend digitalizácie a s ňou súvisiace zmeny v oblasti práce a výroby. Z akých koncepcií táto revolúcia vychádza? Kyber-fyzikálne systémy, internet vecí, internet služieb a digitálna ekonomika. Mottom tejto zmeny je: „Prácu, ktorú môžu robiť stroje, budú robiť stroje.“ Opäť tú máme strach, že prídeme o prácu. Tento fakt nie je ničím novým. Veľa pracovných miest zanikne, pretože už nebudú potrebné. Naopak, nové pracovné miesta aj vzniknú. Už nebudeme potrebovať zváračov, ale zváračských technikov, ktorí budú obsluhovať a udržiavať stroje. Už nebudeme potrebovať pokladníkov, ale asistenta pokladne, ktorý len dohliadne na to, či je zákazník spokojný so svojim nákupom alebo či nepotrebuje s niečím pomôcť. Inými slovami vzniknú nové pracovné miesta s vyššou kvalifikáciou, nové pracovné miesta v oblasti IT, vývoja a marketingovej komunikácie. Produktivita človeka a samotnej práve by mala stúpnuť o určité percentá. Utópia tejto zmeny nám má priniesť lepšie pracovné podmienky, viac voľného času a v neposlednom rade zvýšenie ekonomiky – čo povedie k zvýšeniu sociálneho štandardu obyvateľa krajiny. Je to výzva, ktorú keď správne uchopíme, prinesie všetkým mnoho príležitostí. Treba k tomu pristúpiť zodpovedne a s rozumom. Je potrebné, aby fungoval sociálny dialóg a tripartizmus (štát – pracovníci – zamestnávatelia). Zníženie pracovného času nemusí striktne znamenať zníženie výplaty a následne zníženie dávok v čase práce neschopnosti, materskej dovolenky alebo zníženie dôchodku. Môže to znamenať, že človek bude mať viac času pre svoje zdravie, rodinu a záujmy, pretože za neho bude pracovať niekto iný.

     Všetko je len o komunikácií. Človek, ktorý má strach, sa potrebuje iba pýtať.  Všetci máme predsudky, no len prežitím konkrétnej situácie si dokážeme vytvoriť adekvátny názor. Zmena nie len pred dverami. Ona tu už je. Pristúpme k nej zodpovedne. Ľudia sa vždy zmeny báli, no nakoniec sa sami presvedčili, že majú z nej omnoho viac výhod. Musíme len byť trpezliví a zistíme, aké výhody budeme mať z Industry 4.0 my.

Zdroj: TU

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?