Jednoduchý život vysokoškolského študenta II.

Autor: Jana Paveleková | 8.9.2016 o 19:06 | Karma článku: 7,12 | Prečítané:  1048x

Elektronický zápis by mal uľahčiť procesy pred začiatkom semestra. Skutočne sa všetko rieši elektronicky alebo aj tak naše dni ovládajú nekonečné papierovačky? Študenti to poznajú. Nekonečné hodiny, 3 dokumenty a oznam: Zápis.

    V minulom príspevku som sa venovala všeobecne ničomu konkrétnemu. Rozoberať veľa myšlienok naraz sa neoplatí. Skrátene by som povedala, že som rada študentkou. Som rada kým som, tam kde som a konečne je všetko tak, ako to má byť. Keď som bola malá, mala som sny. Neviem zhodnotiť, prečo som za nimi vtedy nešla, ale vďaka mojej univerzite si tie plním teraz. Osud alebo náhoda? Študent musí mať motiváciu pre štúdium. Podľa toho akú cestu si zvolí, tak jeho roky na akademickej pôde ubiehajú. Nie je študent ako študent.

     Nedávno som mala zápis do tretieho ročníka. Môj prvý naozajstný so všetkým, čo k tomu patrí. Eletronický zápis s osobným odovzdaním dokumentov. Prvý rok školy som absolvovala iba osobné odovzdanie dokumentov spojené s vypísaním indexu. Druhý rok som elektronický zápis neabsolvovala. Napriek tomu, že nám to ako druhákom malo byť súdené, vysoké školy čakala neľahká skúška kompletnej akreditácie a všetko bolo inak, než malo. Našťastie sme úspešne takmer všetci dobojovali  svoje povinnosti a dostali sa do tretieho ročníka. Celé prázdniny sme sa obávali elektronického zápisu, výberu predmetov. Čo ak si navolíme zle? Čo ak predmet bude plný a my sa doňho nebudeme vedieť prihlásiť? Nikdy vám neprajem zažiť sedieť v triede s kapaticou 20 študentov, kde vás namiesto toho je 60 a snažíte sa rozumne dohodnúť, kedy aká skupina môže prísť na seminár. Alebo čo ak nám spadne nás milovaný akademický informačný systém (ďalej len AIS)? Jeho sesver nebude zvládať záťaž prihlasovania sa študentov a webová stránka sa nám jednoducho neotvori? Toľko nástrah v našom jednoduchom živote hrozilo, že skoro jednoduchý nebol. Reakcia niektorých študentov? Nejako bolo, nejako bude. Veď je to aj tak jedno. Elektronický zápis prebehol v poriadku. Relatívne. Zasmiala som sa pri zhrození spolužiaka, ktorý až po uzavretí zápisu zistil, že si omylom zapísal nemecký jazyk pre pokročilých. Iba pre menšie vysvetlenie, dva roky sme mali angličtinu, okolo nemčiny jeho mozgové bunky na tejto akademickej pôde ani nebehali. Fajn, pôjdeme na študijné oddelenie.

     Študijné oddelenie je kancelária, ktorá je pre mnohých študentov veľmi dôležitá a často navštevovaná. Dnes som zistila, kde sa vôbec nachádza. Som preto zlý študent? :)

    Môj záujem v poslednom čase smeruje k digitalizácií spoločnosti. Industry 4.0 je už pred otvorenými dverami, všetko sa postupne automatizuje, bla bla bla. To už všetci poznáme. Je elektronický zápis smerom vpred k digitalizácií? Samozrejme. Údaje nemusia nahrávať do systému milé pani zo študijného oddelenia, ale urobí to sám študent. Vyberie si z pohodlia domova alebo mobilu predmety, vloží ich do novozaloženého zápisného listu. Len škoda, že vždy prebieha aj osobný zápis, kedy sa celé Slovensko musí premiestniť z bodu A do bodu B, často cez celú republiku.  Ušetrí to naozaj prácu? Je mi jasné, že nie všetko sa dá vyriešiť elektronicky. Ale vyrieši to situáciu len z polovice. Nie úplne.

     Naša univerzita oznamuje deň a čas zápisu dostatočne dopredu na svojej stránke v oznamoch, ale aj cez sociálne siete. Po poslednej, aktualizácií, kedy mi do mobilu prichádzajú automatické notifikácie, ma už nedelí nič medzi mnou a plnou informovanosťou. Jedine vybité technológie alebo nezáujem. Spomínaný dátum a čas osobného zápisu som sa samozrejme dozvedela ihneď. Medzitým som však bola na operácií, v práci mi vytvorili harmonogram zmien na ďalší mesiac a ja už som nemala možnosť pohotovej výmeny práce s inou kolegyňou, aby som sa mohla zápisu zúčastniť. Písala som na študijné. Hneď, okamžite, s mnohými ospravedlňovaniami. Mrzelo ma to. Veľmi. Vždy som si vravela, že štúdium je mi prednejšie, než práca v tomto období. A zrazu som mala problém, nech som akokoľvek chcela , nevedela som nájsť rozumný kompromis. Teda vedela, v inom čase. Samozrejme, nie všetko sa dá vyriešiť lusknutím prsta.

     Pokiaľ situácia dobre neskončila, zrejme ešte nie je koniec. Všetko sa vyriešilo pre spokojnosť všetkých zúčastnených strán a ja som tak mohla odovzdať čestné prehlásenie, výpis známok z AISu a potvrdenie o zaplatení poplatku v predpísaný čas.

     Všetky tlačivá sme našli na webovej stránky našej univerzity, stiahli do počítača, v počítači vyplnili, vytlačili a osobne odovzdali. Aj napriek tomu, že tomu všetkému predchádzal elektronický zápis. Ak chceme, aby sa všetko postupne digitalizovalo a zautomatizovalo, prečo sme nútení ešte túto každoročnú rutinu podstúpiť? Naše pani zo študijného všetko zvládli úžasne a rýchlo. Ak niekto nenájde pekné slová pre pracovníkov študijného oddelenia, odporúčam ich navštíviť u nás v Trnave. Bez irónie a iného skrytého významu. Ak by však niekto našiel spôsob, ako aj tento krok zápisu presunieme z osobného kontaktu do toho elektronického (virtuálneho), uľahčilo by to život nejednému študentovi. Študentovi, ktorý pracuje. Študentovi, ktorý býva v Humennom a dostaviť sa na 8:00 ráno do auly je trochu zložité. Študentovi, ktorý sa nachádza na výmennom pobyte v úplne inej krajine na druhej strane planéty. Dokonca aj tým pracovníčkam študijného oddelenia, ktoré dnes behali medzi dvomi budovami s plnou krabicou papierov.

     Raz tu bol článok jednej mamičky, ktorá si vybavovala s kočíkom prídavky počas materskej dovolenky. Nech bola akokoľvek trpezlivá, nedokázala nájsť slová, prečo musí medzi UPSVaRom a sociálnou poisťovňou chodiť sem a tam a všade vyplňovať tlačivá s tými istými údajmi aj napriek tomu, že systém je elektronicky prepojený. Nečudujem sa. Nečudujem sa, prečo nedokážeme nájsť spôsob, akoby to šlo lepšie, rýchlejšie, efektívnejšie. Papier nepustí, samozrejme. Je lepšia písomná archivácia dokumentov niekde v pivničnom archíve. O tom niet žiadnych pochýb. Ale je možné všetko nahrať do systému a na záver vytlačiť niekde centrálne. Alebo nie? Asi som naivná. Bola by som zvedavá, ako prebieha zápis na iných univerzitách, v iných mestách alebo krajinách. V poslednej dobe mám však pocit, že ľudia radšej povedia, že niečo nejde. Nájdu milión dôvodov prečo to nejde. Pritom priamo pod nohami leží cesta k niečomu lepšiemu, ale málokto sa po nej odváži kráčať. A tak moja naivná predstava kompletného elektronického zápisu so všetkým čo k tomu patrí bez ohľadu na to, aby sme pridávali prácu navyše pracovníčkam študijného oddelenia alebo študentom, padá na temné dno.

     Dokončenie zápisu osobným stretnutím má však aj svoje pozitívum. Aby sme to nevideli tak veľmi čierne. Po (u niekoho) niekoľko hodinovom čakaní môžeme ísť so spolužiakmi po dlhej dobe opäť na kávu a porozprávať sa, aké sme mali leto. 

     Na každej veci alebo udalosti, nech sa nám zdá akokoľvek negatívna, sa dá nájsť niečo pozitívne. Pre každého. Možno o pár rokov sa všetko zmení a my ešte nevieme, aká to bude zmena, kam bude smerovať a do akej miery všetko ovplyvní.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?