Skúsenosti sú pre nás dôležité

Autor: Jana Paveleková | 24.8.2016 o 0:18 | (upravené 24.8.2016 o 0:46) Karma článku: 8,44 | Prečítané:  306x

Opäť som sa posunula vpred na schodisku s názvom empatia a projekciu pocitov nechávam ďaleko za mnou. Čím ďalej, tým viac.  Sme sestrami vždy a všade, pretože všade ľudia potrebujú pohladenie na duši a úprimné slová.

     Sadala som si za počítač s jediným cieľom. Písať. Ešte stále mám mnoho rozpracovaných myšlienok, no nie a nie ich dokončiť. V týchto dňoch to bolo pre mňa ťažké, čakal ma operačný zákrok. Iste, niektorí si určite pomyslia, veď to nič nie je, ale nikdy som s ním nemala skúsenosť osobne. Nikdy sa to netýkalo mňa. Aj napriek mojej vyštudovanej profesií a všetkému som vedela do čoho  idem, ale cítila som strach.

     V noci som nemohla spať. S otvorenými očami som hľadela do prázdna a v hlave sa mi vynáralo priveľa myšlienok na to, aby moje telo ovládol spánok. Tak teda menujme si v poradí:

1. Medicína je úžasná. S ľudským telom dokáže robiť zázraky. Ako môžeme pomôcť ľuďom, vyriešiť ich problém, liečiť. Dnes ma mal na starosti výborný tím zložený z lekárov a sestier. Okrem ranného humoru si so mnou vytrpeli prebudenie po anestéze a moju okamžitú potrebu rozhovoru, kde ma bolo počuť na celý operačný trakt.

     Medicína je medzi ľuďmi, odkedy ľudstvo samé existuje. Za ten čas dosiahla pokrok nevídaných rozmerov. Možno ja nebudem mať možnosť vidieť prevratné pokroky v ďalekej budúcnosti, ale už dnes viem povedať, že vedný odbor to ešte ďaleko dosiahne.

     Nie je to len veda o výkonoch, technike, poznatkoch. Je to veda o ľuďoch, ktorí venujú svoje schopnosti ľuďom.

2. Zamestnávateľ do poslednej sekundy bude bojovať o to, aby ste si vy nevzali priepustku. Áno, aj ja som pocítila silu dnešného liberálneho kapitalizmu a demokracie. Síce po niekoľko dňovom odôvodňovaní, že toto je jediný možný termín tento mesiac  (a zdravie je najcennejšie, čo na svete máme) mi bolo umožnené z jeho strany ísť a vymeniť si jednu zmenu, priepustku som použiť nemusela. S veľkým porozumením mi bolo dovolené nahradiť si tieto dni školením, ktoré mi naplánovali v čase osobného voľna. Bez otázky, či mi to vyhovuje. Bez starostí, či náhodou vtedy nebudem mať ten zákrok. Bez ohľaduplnosti, že môj zdravotný stav sa môže o dva dni zhoršiť natoľko, že nebudem schopná prísť. Dnes mi kolegyňa vravela, ako to tam všetko prebieha. Že to bude zábavné kreatívno-vzdelávacie školenie, kde pred všetkými poviem svoje meno a ako sa cítim. Moja odpoveď? Dobrý deň, som Jana a som dva dni po zákroku v celkovej anestéze. V utorok som brala analgetiká proti bolesti a merala si telesnú teplotu. V stredu som oddychovala a doliečovala čo sa dá. Dnes je štvrtok a nemala som inú možnosť, ako tu byť s vami. Moje ponaučenie? Zamestnávateľa nezaujíma váš zdravotný stav, ale to, či dokážete pracovať a podávať kvalitný pracovný výkon. Zamestnávateľa nezaujíma, či máte voľno pre školenia, kedy on potrebuje. Proste si to voľno musíme urobiť a basta. Pretože namiesto nás je ďalších 10 ľudí, ktorí by chceli pracovať tam kde my. Preto sa čudujem dnešným študentom, ktorých nebaví škola a chcú mať z nej len titul. Užívajte si, dokým ešte môžete. Nie v zmysle alkoholového opojenia každý večer. Spoznávajte, cestujte, zaujímajte sa. Keď raz prídete do práce, ktorá nebude vašim koníčkom, prídete o veľa chuti a motivácie venovať sa vo voľnom čase tomu, čo chcete. Ak voľný čas mať budete.

3. Tretí dôvod je pre mňa najpodstatnejší. V nemocnici som strávila niekoľko rokov. Mala som možnosť zažiť situácie z pohľadu asistenta i z pohľadu sestry. Pokiaľ som sa na praxi nachádzala na operačných oddeleniach, bolo na dennom poriadku odvážať pacienta na operáciu a aj z nej. Tieto výkony patria  do rutín týchto profesií. Mnoho krát som sa stretávala so strachom pacientov z operačného zákroku. Zamieňala som si empatiu s projekciou. Snažila som sa vcítiť do myšlienok a pocitov samotného pacienta a vravievala som slová útechy. Slová, ktoré som si myslela, že chce a potrebuje počuť. Slová, ktoré som si myslela, že pomôžu. Nikdy som si neprešla ničím podobným ako on, no napriek tomu som si myslela, že som do toho dávala všetko. Áno, dávala som do toho všetko, čo vtedy bolo v mojich silách, vzhľadom na skúsenosti, ktoré mi chýbali. Dnes viem, že nebolo to zďaleka všetko. Dnes som bola v roli pacienta, ktorý potreboval povzbudivé motivačné slová sestry. Pre ňu to bola rutina. Áno, chovala sa milo, ústretovo, povzbudilo. Na jednotku. Čokoľvek však povedala, akokoľvek sa snažila ma povzbudiť, žiadne slová mi nepomohli tak, ako samotná osobná skúsenosť.  Ponaučenie pre mňa? Viem, že pacientom nebudem vedieť dať všetko. Že ich moje slová nevyliečia a možno ani nezahoja rany na duši. Viem však, že som o krok ďalej v empatickom prístupe voči nim. Viem, aké to je vypýtať si analgetiká po operácií a že nie je hanba, ak vám z toho všetkoého príde ešte aj nevoľno. Viem, že pomôcť človeku v tomto prípade je niečo nezištné a aj napriek tomu, že to máme v popise práce, sa dá urobiť vždy niečo navyše. Niečo s vyššou hodnotou. Niečo, čo bude jedinečné a osobné a len naše. Možno mu nepomôžem. Možno aj on si pomyslí presne to, čo ja. Ale ja urobím všetko preto, aby som pomohla jeho telu a duši. Byť sestrou nie je iba povolanie, je to poslanie. Naša úloha neskončí po zmene, keď vyjdeme z nemocnice a začíname svoj osobný život. Sme sestrami vždy a všade, pretože všade ľudia potrebujú pohladenie na duši a úprimné slová.

     Aj napriek zo začiatku pre mňa nepríjemnej skúsenosti môžem konečne povedať, že mám ďalší zážitok do zbierky. Ďalšiu novú skúsenosť. Opäť som sa posunula vpred na schodisku s názvom empatia a projekciu pocitov nechávam ďaleko za mnou. Čím ďalej, tým viac. A nielen ako sestra. Viem porozumieť ľuďom, ktorí chodia nezdraví do práce. Viem porozumieť omnoho viac veciam, než doteraz. Nové skúsenosti sú pre človeka dôležité. Vďaka nim si môže vytvárať svoje vlastné názory. 

     Aké skúsenosti máte vy? Či už s prístupom personálu v nemocnici alebo s vašim zamestnávateľom?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?