Praví priatelia neodchádzajú z našich životov

Autor: Jana Paveleková | 13.8.2016 o 15:32 | (upravené 13.8.2016 o 19:39) Karma článku: 7,53 | Prečítané:  642x

Do nášho života prichádzajú rôzni ľudia. Každý má svoju jedinečnú úlohu. Majú nám niečo dať. Pozitívne, negatívne, neutrálne. Je len na nás, čo si z toho odnesieme. Praví priatelia zo života neodchádzajú.

     Inšpirované anonymným rozprávaním jednej zákazníčky.

     V deň operácie mojej mamy mi jedna spolužiačka povedala. Nikdy nikomu nehovor svoje problémy. 20% ľudí táto informácia nezaujíma a 80% ľudí sa bude z toho tešiť. Vtedy som tomu nerozumela, pretože som nebola úplne presvedčená pomerom percent, v ktorých je vyjadrený názor na problémy. Do ktorej skupiny sa budú zaraďovať priatelia? Nezaujíma ich to alebo sa z toho budú tešiť? Neviem, nech si vyberú svoj smer. Tí praví však nepatria ani do jednej a vytvoria si svoju vlastnú skupinu. Tí, ktorí ti ponúknu pomoc a porozumenie. To sú tí praví priatelia, ktorí budú pri nás stáť, nech sa deje čokoľvek. Poznáte ich? Máte ich vo svojom okolí? Ste aj vy dobrými priateľmi pre nich, keď to oni potrebujú?

     Od mala som naivný človek, ktorý vždy veril v dobro ľudí. Bez ohľadu na problém či konflikt ktorý vznikol som vždy verila, že správnou komunikáciou sa dá všetko vyriešiť. Bola som učená, že konflikt či hádka je prirodzeným dejom v interpersonálnych vzťahoch. Niekedy je konštruktívny, problém sa vyrieši a vzťah, nech jeho vlastnosť je akákoľvek, sa posunie ďalej. Inokedy je deštruktívny, problém sa nevyrieši, narušia sa vzťahy ešte viac a väzby, nech boli akokoľvek silné sa spretrhajú. Vzťah zanikne. Dnes si myslím, že tento vzťah nemal silné základy, alebo neboli v ňom rovnaké city a vlastnosti z oboch strán. Pretože keby im obom na tom záležalo, nedopustili by to.

     Ako povedal Charles Duclos. „Priateľstvo je láska bez citu, láska je priateľstvo bez rozumu.“ Samozrejme, nič nenahradí partnerský vzťah, no veľa ľudí vie, tak ako i ja, že bez pravého priateľstva by človek nedokázal existovať a je potrebné presne tak, ako partnerstvo. Všetko je úžasné, ak spolu prežívajú radosti, starosti. Keď sa problém týka jednej, druhá pomôže, poradí. I opačne. Smejú sa, bláznia sa a svet im pripadá tak jednoduchý. Vytvárajú si spolu sny. Či už individuálne a skupinové. Neustále opakujú, aké to bude raz skvelé. Ale nerobia žiadne kroky k ich naplneniu. Je v tom prípade priateľstvo zdravé? Každý vzťah nám má niečo dať. V niečom obohatiť. V čom nás obohacuje oddialenie sa od reality, obetovanie svojho voľného času pre prospech iného bez kompenzácie? Samozrejme, priateľstvo je nesebecké. Ale každý raz za čas potrebuje trochu sebeckého priestoru pre seba. Čo sa stane, ak sa problém týka oboch? Ak ho konštruktívne vyriešia, ich priateľstvo táto situácia vyrieši. Ak sa opäť zachová jedna, či obe strany nezodpovedne, ak nebude čeliť skutočnej realite ale len sa schová do svojej bezpečnej ulity plnej detských snov, potom sa priateľstvo rozpadne. Jeden pôjde ďalej a druhý zostane na mieste. Alebo sa obaja pohnú, ale iným smerom. Či to bolo správne rozhodnutie ukáže len čas a dôsledky ich konania. Je rozumné to čo bolo volať priateľstvom?

     Buďme trochu sentimentálni a povedzme si druhý krásny citát. "Jediná intenzita, ktorá sa po rozpade priateľstva nemení, je intenzita zranenia." Mária Boháčová mala možno pravdu. Intenzita zranenia trvá presne tak, ako zranenie porozchodové. I toto bol rozchod. Rozpad vzťahu. Nie partnerského, ale priateľského. Kamarátskeho. Nejakého.

     Každý má na to subjektívny pohľad, no dnes viem, že som sa rozhodla správne. Moje rozhodnutia odhalili pre mňa, kto je skutočne pravý priateľ a kto nie. Ďakujem osudu, že mi zo života odišli osoby, ktoré ho len ničili. Dovolila som im to. I tým prispeli samozrejme k formovaniu osobnosti. Ukázali mi, kým nechcem byť. Nechcem byť večne uplakaná a depresívna. Nechcem stáť svojou bláznivou povahou za rozvratom vzťahu. Nechcem sa podceňovať a báť, že v živote nič nedokážem. Nechcem stáť na mieste a čakať na správny vlak. Nechcem čakať na mieste a dúfať, že sa všetko raz zmení a že raz život bude dobrý. Chcem kráčať smerom k vlaku. Smerom k lepšiemu životu.

     Pamätáš si na náš rozhovor, aké budeme o 10 rokov? Možno sme mali pravdu obe. Neviem, čo teraz robíš pre svoje dobro ty, ale ja viem, že smerujem za svojimi snami. Možno padnem na kolená. Možno budem večer plakať do vankúša a priať si slnečný deň. Možno odíde opäť niekto z môjho života a ja budem s prázdnym pohľadom dumať, čo sa stalo a pýtať sa prečo. Ale viem, že ak o pol noci vezmem telefonát a pomôžem, že to nebude len jednostranné. Že tak, ako som ja oporou pre tých, ktorí zostali, že aj oni sú mojou oporou. Nie je to závislosť. Nie je to využívanie. Nie je to umelý pocit dusenia človeka pri sebe. Nie je to zloba a ani závisť. Je to vďačnosť. Úcta k človeku. Rešpekt. Obdiv. Dobrosrdečnosť. Je to zdravé priateľstvo. Pre mňa. Rok už ubehol. Plní sa ti to? Mne áno.

      Ďakujem osudu, že mi v živote zostali tí správni ľudia. Tí, ktorí mi nepomáhajú plniť moje sny, ale plnia si ich so mnou. Tí, ktorí nečakajú až im pomôžem a nenastavujú ruku. My si pomáhame navzájom a navzájom si pomáhame na vrchol. Neťaháme iba jeden toho druhého. Raz zistíš, že to nie je správne, pretože vás to oboch stiahne dole. Spolu cestujeme a spoznávame svet. Tešíme sa z radostí. Rozprávame sa, komunikujeme. Radíme si. Do očí si povieme aj to nepríjemné, ale z lásky k priateľke. Posúvame limity, odbúravame svoj strach, motivujeme sa v práci, škole, či osobnom živote. Tešíme sa z lásky, z detí, z každého dňa, ktorý môžeme prežiť v zdraví.

     Každý človek má iný hodnotový rebríček. Pre mňa sú moji priatelia, rodina a partner veľmi dôležití. Nie je ich veľa. Ale stoja za to. Toto sú ľudia, pre ktorých by som obetovala všetko. Medzi nich si patrila aj ty. Vnímala som ťa tak. Aj vás ostatné. Rozhodli ste sa ale, že faloš a zloba sú cnostnejšie, než čokoľvek iné. A ja som vaše rozhodnutie rešpektovala. Nehľadela som naň vašim pohľadom, ale svojim a vnímala som ho inak. Neurobila som chybu, iba som sa zachovala zbabelo. Už som nemala silu niečo niečo vyriešiť, pretože by to bol len začarovaný kruh. Všetko stále dookola by sa opakovalo. Vždy by na to doplatil ten, ktorý dal do vzťahu viac lásky, snahy a citu. Je to taký paradox.

     Buď šťastná. Buďte šťastné všetky. Prajem vám zdravý život. Pretože keď má človek zdravie, má zároveň aj šťastie. A keď má zdravie a šťastie, má aj iné veci, pre neho dôležité. Raz zistíš i ty, ak si to nezistila doteraz, či to bolo tvoje správne rozhodnutie pre teba. Ja si prajem, aby odpoveď znela áno. Inak budeš skutočne nešťastný človek, obzerajúci sa za chybami minulosti. Dala si mi niečo. Ukázala si mi, kým skutočne nechcem byť. Ukázala si mi, že dôverovať môžem len pár ľuďom, ktorí za to stoja. Ukázala si mi, že nemusím čakať na správnych ľudí. Dokážem si svoje túžby splniť sama. Tí správni ľudia prídu do môjho života sami a nepozorovane.

     Ja som šťastná. Pretože nielen ja môžem byť niekomu priateľom a partnerom. Môžem hrdo povedať, že mám rodinu, priateľov po svojom boku a aj lásku.  Mám všetko, po čom som v živote túžila.

Nikto iný mi nedá lásku, priateľstvo, vrúcnosť a nehu, ktorú nemá sám v sebe.

Johann Wolfgang Goethe


Venované Mimi, Lani, Maggie, Kike, Hugimu, Patrikovi, Malinkému, Adymu, maminke  a babičke :-* Moje hviezdy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?