Minulosť priemyslu. Dnes? Indrustry 4.0.

Autor: Jana Paveleková | 5.8.2016 o 9:30 | (upravené 8.8.2016 o 15:20) Karma článku: 5,50 | Prečítané:  1199x

Priemysel má svoju históriu. Všetko sa mení, vyvíja a zreje. Dnešná ideológia priemyslu?  „Prácu, ktorú môžu robiť stroje, budú robiť stroje.“ 

     Všetko má svoju históriu. Priemysel nie je výnimkou. Ľudia, ktorí sú zvyknutí na určitý stereotyp a istoty sa noviniek boja. Samozrejme, máme strach z nepoznaného. No keď zmeny nastanú a zmeníme svoj predsudok na názor, často prichádzame na to, ako veľmi sme sa mýlili. Vývoj priemyslu je toho živým príkladom.

     Ak by sme si spomenuli čo nás kedysi učili v škole na dejepise zistili by sme, že „továrne“ fungovali na princípe – jeden pracovník vyrobí jeden produkt. Tento princíp fungoval. Na nejaký ten čas. Až si človek povedal, keď už vznikali nové stroje, máme nové poznatky, prečo si prácu neuľahčíme. I vtedy bolo veľa neprajníkov, no pokrok sa im podarilo presadiť a tak začiatkom 14. storočia vznikali prvé manufaktúry. Dielne boli založené na princípe prevažne ručnej práce, kde sa o jednotlivé pracovné úkony delili. Jednotliví pracovníci získali špecializáciu na svoju činnosť a mohlo sa začať vyrábať vo veľkom, pretože okrem nových vedomostí a iných pozitívnych výsledkov, sa skrátil aj čas výroby. Ľudia mali strach, že prídu o svoje miesto, pretože už nebudú potrební pri vyrábaní tovaru. Naopak, povýšili v úrovni a bolo ich potrebných omnoho viac, pretože sa zvýšila potreba vyrába.

     Ďalšou veľkou zmenou bola priemyselná revolúcia, ktorá začala v 18. storočí a pokračovala až do konca 19. storočia. V niektorých odvetviach či krajinách dokonca dlhšie. Princípom tejto revolúcie, alebo inak industrializácie, spočíva v nahradení ľudského faktora tým technickým. To znamená, že človek, ktorý doteraz niečo vyrábal, bude nahradený strojom. Samozrejme nie všetky pracovné činnosti mohli stroje vykonávať, preto sa zaviedla takzvaná pásová manufaktúra a vytvorili sa aj nové pracovné miesta pre nových odborníkov, ktorí stroje mali ovládať a udržiavať. Tento krok ku kapitalistickej úrovni bol vo veľmi veľkej nevôle obyvateľov. Ľudia sa natoľko báli o svoju prácu, že parné stroje vedome ničili, zhadzovali do vody, protestovali. Bez práce neuživia svoje rodiny a tieto stroje im prácu brali. Okrem toho vznikla týmto konaním aj veľká sociálna nerovnosť, čo viedlo ešte k ďalším nepokojom a hnutiam. Dnes vieme, že tieto parné stroje a pásové výroby nám v mnohom uľahčili proces samotnej výroby. Cesta k nej bola dlhá, všetci sme sa učili za chodu. No ľudia si vyjednali lepšie pracovné podmienky, zvýšenú bezpečnosť pri práci, lepší plat. Mali možnosť vyššieho vzdelávania v práci. Za prácou už nemuseli dochádzať, továrne vznikali v každom väčšom meste. Posunutím priemyslu na kapitalistickú úroveň sa zvýšil i počet pracovných miest pre ľudí. Industrializácia vytvárala nové metódy a formy produkcie, premeny v roľníctve i v obchode, vplývala pozitívne i na psychický či fyzický biorytmus človeka. Priemyselné krajiny si začali byť rovnejšie, pretože ich ekonomiky sa začali vyrovnávať.

     Dnes je 21. storočie a pred sebou máme ďalší posun v oblasti priemyslu, zvaný ako Industry 4.0. Toto označenie predstavuje trend digitalizácie a s ňou súvisiace zmeny v oblasti práce a výroby. Z akých koncepcií táto revolúcia vychádza? Kyber-fyzikálne systémy, internet vecí, internet služieb a digitálna ekonomika. Mottom tejto zmeny je: „Prácu, ktorú môžu robiť stroje, budú robiť stroje.“ Opäť tú máme strach, že prídeme o prácu. Tento fakt nie je ničím novým. Veľa pracovných miest zanikne, pretože už nebudú potrebné. Naopak, nové pracovné miesta aj vzniknú. Už nebudeme potrebovať zváračov, ale zváračských technikov, ktorí budú obsluhovať a udržiavať stroje. Už nebudeme potrebovať pokladníkov, ale asistenta pokladne, ktorý len dohliadne na to, či je zákazník spokojný so svojim nákupom alebo či nepotrebuje s niečím pomôcť. Inými slovami vzniknú nové pracovné miesta s vyššou kvalifikáciou, nové pracovné miesta v oblasti IT, vývoja a marketingovej komunikácie. Produktivita človeka a samotnej práve by mala stúpnuť o určité percentá. Utópia tejto zmeny nám má priniesť lepšie pracovné podmienky, viac voľného času a v neposlednom rade zvýšenie ekonomiky – čo povedie k zvýšeniu sociálneho štandardu obyvateľa krajiny. Je to výzva, ktorú keď správne uchopíme, prinesie všetkým mnoho príležitostí. Treba k tomu pristúpiť zodpovedne a s rozumom. Je potrebné, aby fungoval sociálny dialóg a tripartizmus (štát – pracovníci – zamestnávatelia). Zníženie pracovného času nemusí striktne znamenať zníženie výplaty a následne zníženie dávok v čase práce neschopnosti, materskej dovolenky alebo zníženie dôchodku. Môže to znamenať, že človek bude mať viac času pre svoje zdravie, rodinu a záujmy, pretože za neho bude pracovať niekto iný.

     Všetko je len o komunikácií. Človek, ktorý má strach, sa potrebuje iba pýtať.  Všetci máme predsudky, no len prežitím konkrétnej situácie si dokážeme vytvoriť adekvátny názor. Zmena nie len pred dverami. Ona tu už je. Pristúpme k nej zodpovedne. Ľudia sa vždy zmeny báli, no nakoniec sa sami presvedčili, že majú z nej omnoho viac výhod. Musíme len byť trpezliví a zistíme, aké výhody budeme mať z Industry 4.0 my.

Zdroj: TU

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Exministerska Schmögnerová: Nie som spokojná so Smerom

Korupcia a klientelizmus odčerpávajú značné zdroje, ale to nie je taká suma, ktorá by dokázala zmeniť zdravotníctvo a školstvo, tvrdí Brigita Schmögnerová.

KOMENTÁRE

Viete, čo je oveľa väčší problém ako utečenci?

Orbánova vlada sa pýta desivé otázky, no dáva ešte desivejšie odpovede.

SVET

Rusko o zostrelenom lietadle klamalo. Dôkazy si vymysleli

Pred dvoma rokmi ukázali zábery dokazujúce vinu Ukrajiny.


Už ste čítali?