Európa, v ktorej chceme žiť

Autor: Jana Paveleková | 20.6.2016 o 18:43 | (upravené 28.6.2016 o 22:35) Karma článku: 7,01 | Prečítané:  364x

Je potrebné vytvoriť dostatočné množstvo pracovných pozícií s rovnakými právami a platovými podmienkami, bez ohľadu na pohlavie zamestnanca. Budúcnosť je v digitalizácií pracovných úkonov. Aj táto téma sa riešila na konferencií.

     Popri štúdiu pracujem už 5 rokov na dobu neurčitú u druhého najväčšieho súkromného zamestnávateľa na Slovensku. Nie som v odboroch, ale ich činnosť a interná či externá komunikácia sa týka i mňa. Práve oni vyjednávajú aj v mojom mene.

     Dňa 14.6.2016 sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia Sociálne partnerstvo a kultúra sveta práce pod záštitou Friedrich Ebert Stifung. Sociálno-demokratická nadácia podporovaná priamo z financií Nemeckej spolkovej republiky a krajinských rozpočtov, ktorá otvára problematiku pracovného práva a sociálneho dialógu. Ich cieľom je zjednotenie myšlienky pre možnosti vyjednávania lepších pracovných podmienok pre zamestnancov i zamestnávateľov.

     Na začiatku vystúpila s príhovorom Anne Seyfferth, vedúca zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung v Českej a Slovenskej republike, ktorá vo svojich slovách poukázala na vývoj odborov, inflácie a nezamestnanosti v našich krajinách a tiež na dôležitosť právnej výmeny skúseností medzi odbormi Rakúska, Nemecka, Slovenska a Česka. Príhovor ukončila nastolením otázky, ktorá je v záujme nás všetkých – čo nás v Európe čaká?

     Konferencia pozostávala z piatich panelov, ktoré obsahovali diskusiu na závažné témy dnešnej pracovnej politiky. Jednotlivé panely sú úzko spojené s hospodárstvom, politikou, spoločnosťou, sociálnym dialógom a mnohým iným.

     V prvom paneli sa odborníci venovali vývoju sociálneho partnerstva za posledných 25 rokov. Odborníci mali možnosť vyjadriť sa k sociálnemu dialógu a jeho perspektíve pre nás. Profesor Tkáč, vysokoškolský pedagóg so zameraním na sociálne právo, pracovné právo, medicínske právo a na sociálnu politiku, poukázal na model sociálneho partnerstva, ktorý využívame na slovenskej pôde. Podľa neho by sme sa viac mali prikloniť k japonskému modelu, pretože slušný sociálny partner je práve ten, ktorý keď sa raz dohodne, do štrajku už nejde. Buď sa odvolá člen, ktorý dohodu vykonal, ak je nejaký problém, alebo počkajú na nové obdobie. Tkáč taktiež zhodnotil obrovský nárast nezamestnanosti v 1991, kedy behom 8 mesiacov na území Slovenska počet nezamestnaných vzrástol o 260 000 ľudí. Toto číslo sa s nami vyvíja doteraz. Digitalizácia právnym predpisom alebo zákone o kolektívnom vyjednávaní neuškodí. Treba myslieť na zodpovednosť spoločnosti pri riešení problémov, ktoré máme alebo ktoré nás ešte len čakajú. Dobrý zákon je ten, ktorého zmysel je pozorovaný ešte ďalších desať rokov. „Zákon o kolektívnom vyjednávaní prežil 25 rokov. Je to múdry zákon a bodaj by prežil aj ďalšie desaťročia,“ vyjadril sa Tkáč. Na margo Tkáčových slov sa vyjadril aj pán Ondruš, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý nepovažuje za správne, aby sociálny dialóg nahradila sociálna vojna. V diskusií následne padla ďalšia otázka, aká je prognóza vývoja sociálneho dialógu. Pán Machyna, predseda Rady odborového zväzu KOVO a člen Predstavenstva Konfederácie odborových zväzov v SR, poukázal na dôležitosť vyrovnania sociálnej nerovnosti a zachovanie sociálnej slobody. Tkáč nadviazal na jeho myšlienku rozšírením a posilnením pracovnoprávnych vzťahov, kde je rozhodujúce konanie v kolektívnej zmluve. Dostať viac tripartizmus medzi ľudí. Partnerstvo ako životný názor, zmýšľanie, zdôrazňuje ľudskú dôstojnosť, slobodu a rovnoprávnosť, čo vedie k sociálnemu partnerstvu medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi zamestnancov. Borguľa vidí budúcnosť odborov v ďalších rokoch optimisticky. Kríza však nekončí, naša ekonomika nie je nastavená správne, keď funguje tak, ako funguje. Budúcnosť je v zjednotení malých firiem, ktoré tvoria veľké percento zamestnávateľov a zamestnancov. V tomto prípade však chýba organizovanosť, ktorá môže napomôcť vo vyriešení tohto problému. Ondruš myšlienku pána Borguľu, predstaviteľa Zväzu strojárskeho priemyslu SR, doplnil: „Ak v minulosti začala kríza a stále pretrváva, je otázne či môžeme hovoriť ešte o kríze ako takej, alebo či už ide o rúcanie sa systému.“ Je dôležité dlhodobo podporiť rast konkurenčnej schopnosti Slovenskej republiky, inak nastane pád na samé dno. Musíme si však zapamätať, že zvýšenie domácej ekonomiky neznamená automaticky aj zvýšenie životnej úrovne zamestnancov. Preto sa musíme snažiť o podmienky pre všetkých. Zvýšiť úroveň ekonomiky musíme ruka v ruke s úrovňou životných podmienok pre zamestnancov i zamestnávateľov.

     Druhý panel bol venovaný stretnutiu predstaviteľov odborových zväzov z Nemecka, Rakúska, Slovenska a Česka, kde sa pojednávalo o situácií odborových zväzov a ich činnosti v solidárnej Európe.

     Michael Sommer, bývalý prezident Deutscher Gewerkschaftsbund, sa rozrozprával o období po páde múru z pohľadu nemeckých odborov. O tom, ako sa mu otvoril nový svet a ako stretával ľudí, s ktorými ho síce spájal rovnaký jazyk, ale rozdeľovala ich odlišná ideológia a pohľad na sociálnu kultúru. Jeho noví kolegovia sa domnievali, že všetko čo obsahuje prívlastok sociálny je zlé a treba to okamžite zdiskreditovať. Ľudská sloboda pre nich znamenala niečo úplne iné. Typické nemecké pracovné právo bol pre nich iný svet a iný zážitok. Bývalým odborárom z Československa chodili prednášať. Nemala to byť však prednáška, oni chceli diskusiu, ale my sme na ňu neboli pripravení, pretože sme sa necítili rovnocenne. I keď sme na to právo mali, chýbali nám skúsenosti, ktoré sme nabrali postupom času a karta sa obrátila. Teraz sme my tí, čo pomáhajú iným krajinám zlepšovať ich pracovné podmienky, pretože už vieme ako na to. To, ako bude v našej krajine fungovať pracovné právo, záleží len na nás. Treba iba hľadať nové riešenia pre zložité situácie a nie sa pred nimi schovávať.

     Renate Andert, viceprezidentka Österreichischer Gewerkschaftsbund, zhodnotila, že sociálne partnerstvo v Rakúsku je skôr na voľnej nohe a nepodlieha presne zákonom. V ich krajine spolu riešia problémy, ale musia pracovať spoločne, pretože len v jednote je sila.

     Josef Středula, prezident Českomoravskej konfederácie odborových zväzov, vyjadril dobré rozhodnutie stability zákona o bezpečnosti a ochrane zamestnanca pri práci, ktorý ako jediný zostal po zákone ROH. Otázka, ktorá fungovala výborne i v minulosti, má platnosť i v dnešnej dobe. Všetci si boli rovnocenní – zamestnanci i zamestnávatelia. Nástupom novej dočasnej vlády sa však znížili práva zamestnancov na prijateľné minimum. Tu vidí Středula veľkú chybu. „Je dôležité zvýšiť právo spolurozhodovania. V Česku zamestnávateľ môže všetko a nemusí sa nikomu zodpovedať. V Nemecku veľké kroky a rozhodnutia musia byť schválené podnikovou radou. Česi chceli rakúsku úroveň dosiahnuť po rozpade režimu do 5 rokov. Odborníci, čo tvrdili časový limit 8 rokov, boli verejne zosmiešnení. Dnes vieme s určitosťou povedať, že požadovanú úroveň takýmto tempom nedosiahneme ani za 50 rokov.“

     Jozef Kollár, prezident Konfederácie odborových zväzov SR, vyjadril radosť, že síce sme sa my učili kedysi od nemeckých kolegov, ale teraz sme to opäť my, kto pomáha gruzínskym či srbským kolegom riešiť ich problémy na pôde pracovného práva a sociálneho dialógu. „Boli sme vhodení do vody a museli sme sa naučiť plávať.“

     Aké sú úlohy odborov v európskych krajinách v budúcnosti? I napriek rozličnému vývoju a iným skúsenostiam sa musíme spojiť. Sociálny dialóg je potrebné viesť v nadnárodnej úrovni. Je potrebné zvyšovať spoločenské hodnoty a opäť obnoviť fungujúci trojuholník štát – zamestnanec – zamestnávateľ. „Nemecko, ako jedna z krajín, je stôl a oporou ekonomiky Európskej únie. Krajiny ako Španielsko a Grécko sú predĺžením tohto stola. Stôl je stabilný, ale ak všetky krajiny nebudú jednotné a predĺženie stola sa nenávratne zničí a poškodí, poškodí to i samotný stôl ekonomiky,“ povedal svoju teóriu Michael Sommer. V jednote je sila. Je potrebné vytvoriť dostatočné množstvo pracovných pozícií s rovnakými právami a platovými podmienkami, bez ohľadu na pohlavie zamestnanca. Vízia budúcnosti je v digitalizácií pracovných úkonov. Teraz sa bojíme nepoznaného a nevieme čo očakávať. Mnoho zamestnancov či zamestnávateľov si myslí, že digitalizáciou prídeme o pracovné miesta a nezamestnanosť porastie do obrovských čísel. Avšak treba v tom vidieť iné. Nastane progres, vytvorenie nových pracovných miest, kde človek povýši vedomosťami i zručnosťami. Dokonca raz príde možnosť skrátenia pracovného času bez poškodenia mesačného platu pre posilnenie duševného i fyzického zdravia. Viete si predstaviť viac voľna pre seba i rodinu, vďaka zdaneniu technickej práce? Bez zníženia vašich mesačných príjmov? Záujmom odborov v Európe je vytvoriť rovnaké podmienky pre každého, jednanie a vytváranie tlaku v medzinárodných spoločnostiach a vyjednať podmienky pre zamestnancov rovnaké bez ohľadu na štát, v ktorom pracujú. Spoločenský dialóg vedie ku kompromisu, pokiaľ sa spoločne jednotlivé strany dohodnú na riešení. Keď nastane konflikt, vyústi to do sociálnej vojny. A vojny prinášajú obete, kde najviac trpia nevinní. Chceme Európu, ktorá bude patriť všetkým občanom a obyvateľom. Európu, v ktorej chceme žiť a nielen prežívať.

     Tretí panel - Industry 4.0 alebo digitalizácia a automatizácia spoločnosti v 21. storočí prináša mnoho otázok. Ktoré sféry spoločnosti budú ovplyvnené, ako nám uľahčí alebo skomplikuje existenciu?  Ktorých pracovných odvetví sa najviac uplatní digitalizácia a automatizácia? S určitosťou môžeme povedať, že prenikla do všetkých častí života.  Využívame ju v súkromnom ale aj pracovnom svete. Či bude náš sluha alebo pán rozhodne druhá časť Industriálnej revolúcie a tou sú ľudia. Industry 4.0 nemôže existovať bez ľudí a spoločnosti 4.0. Na jednej strane ľudský technologický pokrok, ktorý za 50 posledných rokov prešiel míľovými krokmi a na strane druhej ľudia a spoločnosť, ktorý udávajú tempo tomuto rozvoju.

     Ak sa pozrieme do histórie obdobia Industry 1.0 a parnej revolúcie sa vyskytli prípady kedy ľudia rozbíjali parné stroje v presvedčení, že im ukradnú prácu. Rôzne štúdie hovoria koľko pracovných miest má zaniknúť a následne vzniknúť  v dôsledku automatizácie a technologickému pokroku.  Dôležité je aby sa politika jednotlivých štátov nastavila v zmysle nastávajúcich zmien. Znižovanie počtu ľudskej pracovnej činnosti a zámenou so strojmi môže priniesť v spoločnosti menší dopyt po jednotlivých prácach, prípadne potrebu transformácie už existujúcich pracovných náplni v zmysle potreby obsluhovania a opravy strojov. Najväčší automobilový výrobca na Slovensku vidí veľkú príležitosť  v automatizovaných výrobných halách kde pár zamestnancov ovláda a kontroluje celú výrobnú halu. Naprogramované vozíky, ktoré poznajú súradnice sa vedia pohybovať z bodu A do bodu B bez potreby riadenia zamestnanca.  Úlohou zamestnanca je naprogramovať trasu a sledovanie bezproblémovej práce stroja.  Ich úlohou je šéfovať prvkom digitalizácie.

     Duálna akadémia, vzdelávací systém pre vlastných zamestnancov, školí v oblasti pracovných úkonov pre potreby automatizovanej prevádzky. Zamestnávateľ pre kvalitný produkt potrebuje kvalitnú výrobu a kvalifikovaný personál.  Skracovanie pracovného času prináša nižší dôchodok, nižšiu mzdu ,  znižovanie ochrany zamestnanca.       

     Prinesie nám oslobodenie od niektorých pracovných pozícií a následné nahradenie strojmi aj väčší blahobyt a prosperitu? Technologický skok prináša aj skok po stránke blahobytu. Ale komu patria stroje a kapitál? Prichádza úloha štátu aby pomohla rovnomernejšiemu prerozdeleniu nadobudnutého zisku. Prehlbujúce sa spoločenské rozdiely neprispievajú na stabilite štátu. Demokracia a solidarita by mali zohrávať dôležitú úlohu v Európe . Fašistické naladenie spoločnosti alebo prehnaný nacionalizmus  Sociálny dialóg ako nástroj zmeny v totalitnej alebo egoistickej Európe je ťažko možný.

     Správne uchopenie ponúkaných sa príležitostí v  masívne globalizujúcom sa svete, kde v reálnom čase dokážeme komunikovať s človekom na druhej strane sveta otvára nové možnosti.  Myšlienka Open - source voľne šíriteľného obsahu a bez poplatku použiteľného je nástroj na uľahčenie dennodenného života.  Užívateľ vymyslí prístroj, ktorý je uverejnený na internete a sprístupnený širokej verejnosti a to zadarmo. Mladý 14 ročný chlapec menom Easton LaChappelle vymyslel robotickú ruku zostrojenú pomocou detskej stavebnice, rybárskych laniek, elektrických súčiastok. Ruku postupom času premenil v rameno, ktoré je ovládané mysľou a jednotlivé súčiastky vytlačené pomocou trojrozmernej tlačiarne. S jedným s týchto ramien si potriasol ruku aj s prezidentom USA Obamom. Pracoval aj na projekte NASA vývoji nového telerobotického rozhrania.

     Úprava legislatívy na uchopenie pojmu práca je potrebné v dobe priemyslu 4.0. Aplikácia, ktorá zavolá odvoz z bodu A do bodu B, platba vykonaná elektronicky cez kreditnú kartu. Rýchla dostupnosť pomocou aplikácie v telefóne  a nižšia suma oproti taxi službám vytvára dopyt po kúpe. Nenápadne sa služba podobá taxi službe pričom zákonné náležitosti taxi služby spĺňať nemusí. Väčšina časti zisku obdrží šofér a malú časť si nechá firma, pričom absentujú niektoré práva a povinnosti zamestnanca v zmysle práce neschopnosti alebo dôchodku.

     Štvrtý panel, aktuálne zmeny v legislatíve obsahoval legislatívne úpravy pracovného času vo Francúzsku prinášajú búrlivé protesty ukazujú ako verejnosť je nespokojná a s týmto rozhodnutím vlády nesúhlasí. Otázkou ostáva či takéto riešenie bude mať pozitívny vplyv na riešenie problémov pracovného prostredia.

     Kolektívna zmluva či už podniková alebo vyššieho stupňa je nástroj ktorý by mal stabilizovať pracovné práva u zamestnávateľa nad rámec zákonného ustanovenia. Na jednej strane prináša lepšie podmienky na strane druhej povinnosti zamestnancov. Podľa zákonníka práce majú zamestnanci možnosť vyjednávať len prostredníctvom príslušného odborového orgánu. Upravovať jednotlivé body pracovnoprávnych podmienok v prospech zamestnancov smie len v rámci zákona čo nezakazuje zákon alebo nevyplýva, že sa nie je možné odchýliť od právnej úpravy. Zástupcovia zamestnávateľov v oblasti vyjednávania uzatvárajú kolektívnu zmluvu za zamestnancov, ktorý by mali byť oboznámený s jednotlivými bodmi. Vyskytnutie prípadov kde kolektívne zmluvy prinášali viac povinností a neprimeranej záťaže pracovníkov, vytvára potrebu informovanosti a akceptovaný všetkých zamestnancov o bodoch. Osobitosťou kolektívnej zmluvy je v tom, že zaväzuje aj tie osoby, ktoré neboli riadne zastúpené pri jej uzatváraní (resp. ich zastúpenie bolo len nominálne),záväznosť kolektívnej zmluvy je daná aj tím subjektom, ktoré so zmluvou nesúhlasili. Definovanie oboznamovania zamestnancov . Kolektívna zmluva a vydávanie interných predpisov zamestnávateľa je bežná prax. Charakter týchto inštitútov, ktorý je hybridný zaznamenáva chýbajúci postup vydávania a oboznamovania zamestnancov s príslušnými nariadeniami.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?