Láska ku knihám v nás môže prebudiť kohokoľvek

Autor: Jana Paveleková | 2.6.2016 o 20:30 | (upravené 18.8.2016 o 1:36) Karma článku: 11,72 | Prečítané:  303x

To, ako funguje fantázia pri čítaní príbehov, je jeden z tých najkrajších darov, ktoré nám knihy môžu dať.  Dovoľme im to.

     Pamätám si moju prvú návštevu knižnice, kedy ma mamka vzala na pobočku na sídlisko, kde sme bývali. Nerozumela som tomu systému, že požičiam si knihu a vrátim si ju. Všetko mi mamka po ceste tam vysvetlila. Kníh sme mali doma veľmi veľa, ale na prvom stupni základnej školy ma neoslovovali. Radšej som sa hrala vonku s kamarátkami. Mamka si šla vybrať knihy a ja som sa zatúlala do oddelenia s knihami pre deti. Upútali ma obrázkové knihy, farebné väzby. V čítaní som nebola ešte dobrá, možno to bolo spôsobené tým, že som čítala málo a takmer nikdy nie nahlas. Upútala ma malá knižka v ružovej väzbe. Nebola hrubá. Po toľkých rokoch by som vám ani nepovedala o čom bola, ale chcela som si ju prečítať. Utekala som nájsť mamku a poprosila ju, nech mi ju vezme. Vravela, že má preukaz na to, aby jej knižku požičali. "Prečo si ju nepožičiaš ty na svoje meno? Vybavíme ti preukaz," navrhla a ja som sa zrazu cítila veľmi dospelo. 

     Svoj druhý silný zážitok s knihami som zažila doma u spolužiačky. Šli sme po škole na chvíľu k nej. V jej izbe ma zaujala polička na knihy. Čítala som si tituly jeden za druhým, ale žiadne príbehy mi neboli povedomé. Ani neviem prečo som jednu z tých hrubších chytila do ruky. "O čom je táto?" "O takom chlapcovi, čo je čarodejníkom a tak," odpovedala sucho. Bolo vidieť, že ju tá kniha nijako nezaujala, ale veľmi sa mi páčila jej kresba. Chlapec, čo letí na nejakej metle. Harry Potter. "Môžem si ju požičať?" Spolužiačka prikývla. Tento na prvý pohľad bezvýznamný zážitok vo mne zanechal veľa, pretože som sa stala jedným z ľudí, ktorí žili svetom mágie. Knihy stali s určitosťou mojim vernými spoločníkmi. Pamätám si, ako som ju veľmi rýchlo dočítala a túžila som o jeho dobrodružstvách vedieť viac a viac. Na najbližšie Vianoce som dostala zo série o mladom čarodejníkovi ďalšie tri pokračovania. Doteraz si pamätám, ako som sa po nociach ponárala do sveta mágie. Blikajúce svetlo zo žiaroviek na vianočnom stromčeku mi každú noc dovoľovali prežívať jeho svet.

     Nie všetci radi čítajú. I ja mám presne určený vkus žánru, ktorý ma dokáže zaujať. Ak ma príbeh nezaujme, nedočítam snáď ani kapitolu. Avšak ak žijem príbehom, prežívam tie najkrajšie chvíle. Nie je nič lepšie, ako sa dozvedať viac a viac o postavách príbehu a predstavovať si ich v skutočnosti. To, ako funguje fantázia pri čítaní príbehov je jeden z tých najkrajších darov, ktoré nám knihy môžu dať. Nezáleží na tom, kde ste. S kým ste. S knihou nikdy nie ste sami. Ovládne vaše myšlienky tak, že sa dokážete odpútať do reality. A viete, čo je na knihe najkrajšie? V prvom rade krásne jej aróma. Vôňa novej knihy je jednou z najkrajších vôní na svete. V druhom rade prežívate niečí príbeh a vidíte jeho rozprávanie iným pohľadom. Inými očami. Aspoň na chvíľu môžete byť niekým iným, zabudnúť na starosti a radosti bežného sveta. Môžete cestovať v čase, letieť na iné planéty, stretávať mýtické bytosti, prežiť jednu z najvášnivejších lások na svete. Môžte byť kýmkoľvek chcete. A príbeh môžete zažívať vždy, keď ju čítate. Či ju čítate len raz, alebo viackrát. Na tom nezáleží. Vždy vás v nej môže upútať iný detail, ktorý ste si dovtedy nevšimli.

     Pre mňa je kniha najlepším priateľom na cestách. Najlepšou oporou pri starostiach. Je to ten najkrajší dar, aký môžem dostať.

     S knihami mám silné zážitky a každá má stoje nezastupiteľné miesto. Svoje nezastupiteľné miesto má však kniha, ktorú som dostala od človeka, ktorý pre mňa znamená veľmi veľa. Pamätám si ako som sa smiala, že tento príbeh chcem od neho ako kompenzáciu. Vždy, keď som sa nachádzala v kníhkupectve som mu dala najavo, po ktorej túžim. Minulý rok som dostala na Vianoce krásny darček. Knihu. Tú knihu. Knihu od pána Dôležitého. Mám ju doteraz na poličke. Príbeh som však nikdy nečítala. Neviem sama, či on vie, ako veľmi si ju vážim. Myslím si, že dej písaný na jej stranách ma akýmsi systémom riadených náhod spoznal s pánom Dôležitým. Videla som najprv film (i keď film nikdy nenahradí knihu). A potom sa spustilo toľko náhod, nehôd a príhod, že sme sa spoznali a začala sa písať nová kapitola v mojej vlastnej knihe. V knihe života. Každý, kto mal možnosť žiť jej dejom ju spozná podľa jednoduchej citácie: ".... a ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne." Jej čítanie si šetrím na zvláštny čas, kedy budem na to pripravená. Kedy budem vedieť, že sa chcem ponoriť do príbehu, ktorý ovplyvnil i ten môj vlastný.

     Každý, kto má knihy aspoň trochu rád má tiež svoje srdcovky, na ktoré nedá dopustiť. Svoje obľúbené, kvôli ktorým by urobil možné i nemožné. Niekedy som sa zamýšľala, aké by to bolo byť jednou z postáv príbehu. Mne ako čitateľovi sa však dostalo pocty, že nie som len jednou postavou v jednom príbehu. Som mnohými charaktermi v toľkých dejoch, v koľkých len chcem. Je škoda, že v dnešnej dobe sa všetko digitalizuje a klasická kniha pre niekoho stráca svoju hodnotu. Pre mňa však hodnotu nestratí nikdy.

    Aký máte vzťah ku knihám? Pamätáte si i vy na svoju prvú knihu? Aké sú vaše srdcovky? Na ktorý príbeh nedáte nikdy dopustiť?

Martinus.sk. Tisíce príbehov. Jedno kníhkupectvo.

Čo mi pripomína, že budem potrebovať novú poličku, pretože opäť už nemám kam ukladať svoje knihy. :D

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?