Miesto s veľkým potenciálom

Autor: Jana Paveleková | 19.5.2016 o 17:14 | (upravené 28.6.2016 o 22:47) Karma článku: 7,18 | Prečítané:  598x

     Dnes som bola na návšteve v ZOO v Bratislave. Zážitok vo mne zanechal príjemné spomienky, no i sklamanie.

     Ten, kto už bol v spomínanej ZOO možno vie, na čo teraz práve myslím. Autobus zastavil na zastávke ZOO. Veľmi malý a veľmi tesný autobus, do ktorého by sa skupinka turistov iba ťažko zmestila, keďže je po ceste ešte Slovenská zdravotnícka univerzita a Kramáre. Nevadí, hlavne, že sme tam. Hneď pri hlavnej ceste nás upútal veľký dinosaurus, samozrejme, v našej ZOO máme aj Dinopark! Super, ideme dnu.

   Podídeme k trom okienkam so záclonkou. Pri ktorom predávajú lístky? Vôbec nevieme, nevadí, skúsime to pri tom prvom. "Dobrý deň, jeden študentský a celý, poprosím," poviem milo a čakám. Pani za okienkom som ani nepočula. Podala mi lístky a natiahla ruku, platím kartou, povedala som pohotovo. Všimla som si, že terminál mala hneď pri sebe. Vytrhla mi kartu z ruky a bez opýtania ju priložila. Predavačka v hypermarkete nemá právo chytať vašu kartu a tu je to taká automatika, až ma to prekvapilo. Ale nevadí, mala som ju hneď na dohľad. Všimla som si ešte pred okienkom mapku - bez označenia. Pani pri pokladni ma na ňu vôbec ani neupozornila. Jednu som si vzala, vzala som si kartu a šli sme dnu. Samozrejme, aj počas prechádzania turniketmi sme na spôsob museli prísť sami. Nikto nezaželal dobrý deň, nikto neporadil čo sa oplatí navštíviť prvé. Nevadí, sme predsa "dospeláci", poradíme si sami! (Nepotrebujem červený koberec, ale inde to majú zariadené úplne inak, ale čo je štandard v inej ZOO nemusí byť štandardom tu)

     Dolná časť ZOO vyzerala krásne a udržiavano, až na pár vecí, nad ktorými sa človek zamyslel. Burina a žihľava vo výbehoch. Výbeh s medveďom, ktorý sa neukázal ani po pol hodine čakania. Jeden sibírsky tiger, ktorý smutne ležal v tieni, pretože mu začínalo byť horko. Pavilóny šeliem, v ktorých šelmy neboli. Zamestnanci ZOO? Za celý čas som vo výbehu videla iba jedného ošetrovateľa (vôbec neviem posúdiť, nebol označený), ktorý sa staral o čistotu v pavilóne opíc. Bufety? Zatvorené. Podporné atrakcie pre zábavu návštevníkov? Žiadne tam neboli. Nebola sobota a nedeľa! Iba v týchto dvoch dňoch je aj komentované kŕmenie. Načo cez týždeň, keď očakávajú minimum návštevníkov!

     Ideme pozrieť nosorožce. Čím vyššie idete, tým je ZOO viac opustenejšia. Označenie slabé. Ešte, že sme mali mapu. Máte výhľad na činžiaky, vidíte pár "koníkov" a veľké, "veľké nič". Prídete k nosorožcom, pokocháte sa pštrosmi, lamami a máte na výber - vrátiť sa späť cez "veľké nič" dolu strmým kopcom alebo lesnou cestičkou. Samozrejme, lesná cestička! Prišli sme až k Dinoparku.

     Okrem dinosaurov s veľmi zaujímavými popiskami a úžasným 3D kinom s príbehom, boli všade marketingové ťahy na dinozmrzlinu, dinohranolky, dinohotdog, dinovšetko. Prvý bufet? Zatvorený. Druhý? Tiež. My sme po ničom netúžili. Ale neviem si predstaviť rodiča alebo pani učiteľku zo školy ako vysvetľujú deťom, že to, na čo upútaval snáď každý plagát alebo minibilboard, je zatvorené. Detské srdce túži predsa po všetkom, čo mu oči vidia. 

    Po ceste k jeleňom sme stretli pani s vnúčikom: "prosím vás, kde sú tu nosorožce?" "Tam hore," odpovedali sme a ukázali mapku, aby si lepšie predstavila ktorým smerom sa ta vyberie. Po krátkom rozhovore sme sa dozvedeli, že boli na pol ceste, ale malý Adamko (môžeme ho nazvať tak) bol unavený na tak strmý kopec (po ceste ho "veľké nič" nezaujalo natoľko, aby to zvládol a nenudil sa) a po lesnej cestičke sa ísť s kočíkom nedalo. Predsa len, terén je terén. Bolo mi to ľúto, ale žiaľ v mojej kompetencií nebolo napraviť túto situáciu a ani presunúť výbeh s nosorožcami bližšie, aby ľudí neodradilo "veľké nič".

   S priateľom som sa tešila na lesnú zver. Jeleň európsky? Videli sme len výbeh plný žihľavy a buriny s tabuľkou "ak budete mať šťastie, uvidíte ho". Alebo expozícia či výbeh sa pripravujú. Nevadí, prešli sme k žirafám a zebrám, jéé, mláďatko.

   Dnešný deň bol veľmi príjemný. Počasie nám prialo, po ceste von zo ZOO sme videli dokonca aj medveďa znudene sedieť na skalke. Prečo však z mojej strany (a nielen z mojej) prišlo i sklamanie? Ten, kto bol v Bojniciach či v Prahe a navštívil ZOO vie, ako to vyzerá tam. Ako sa ošetrovatelia starajú o zvieratá a výbehy (minimálne v Prahe som počas týždňa videla skoro v každom druhom či treťom výbehu zamestnanca alebo praktikanta), ako chcú z toho miesta urobiť atrakciu a marketingovo povedané - zarobiť čo najviac peňazí na šťastných a najedených návštevníkoch. Naša ZOO je veľmi veľká, krásna a má potenciál, avšak mohol by byť využitý ešte viac, než je. Hluk kamiónov z hlavnej cesty musí zvieratá predsa len otravovať a rušiť a bolo ich počuť riadne, i napriek protihlukovej stene. Personálne zabezpečenie alebo nové či vynovené výbehy, expozície a zvieratá, to sú všetko peniaze. To je o inom a my, bežní smrteľníci, do toho len tak nevidíme. Ale i tak by sa dalo popracovať na maličkostiach a určite by sa našlo mnoho dobrovoľníkov z oboru veterinárstva, zoológie a chovateľstva či i bežných ľudí, ktorí by vzali náradie, siahli hlbšie do vreciek a pomohli by zveľadiť toto krásne miesto oddychu.

Každopádne som rada, že som mohla prežiť jeden zo svojich dní tu, medzi zvieratami, a teším sa na ďalšiu návštevu ZOO v Bratislave. Možno ma prekvapia niečím vynoveným nabudúce!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?